If I die young... 6.

Po dlhých minútach vymýšľania programu na večer som sa rozhodol, že proste pôjdem do klubu, tam stále niekto je. Obliekol som si biele tričko a úzke rifle. Na vzhľad si teda veľmi nepotrpím. Vzal som peňaženku, kľúče a mobil a rýchlim krokom som sa dostal do cieľa. V klube bolo ako vždy plno. Od starých pijanov až po mladé dvanásť ročné dievčaťa. Vybral som sa rovno k pultu kde obsluhovala moja spolužiačka zo základnej školy.

„Ahoj, tak čo ako to tu dnes vyzerá?“

„Plno, ale v pohode.“

„Je tu niekto známi?“

„Všetci sú tu známi, ale ty asi myslíš tých našich, hej sú vzadu.“

„idem sa pozrieť, maj sa zatiaľ.“ Otočil som sa na päte a vybral som sa dozadu tmavého baru. Náš klub sa skladá z troch miestností. V jednej je bar spolu so stolmi pre štyroch, tak nasleduje miestnosť, ktorá je teraz už prázdna, ale niekedy tu bývali diskotéky, kým to starosta nezrušil. A nakoniec posledná miestnosť kde sú veľké stoly.

            Prišiel som k stolu kde sedeli moji priatelia.

„Čau kamo“ prihovoril sa i podnapitý kamarát.

„Ahoj, bratu trošku brzdi.“ Zasmial som sa na jeho nemotornej chôdzi keď sa ma vybral objať. Zachytil som ho v tej správnej chvíli inač by spadol na studenú dlažbu.

„Ja ťa tak rád vidím, chýbal si nám tu, počkaj idem objednať, čo si dáš vodku?“

„Nie všetko v pohode, nepijem, poď si radšej sadnúť.“ Chytil som ho za lakeť a trošku ho potiahol viac k stolu. Tam som sa zvítal a ostatnými a prisadol som si. Keďže bolo málo miesta museli sme sa tískať. Vedľa mňa sedela Laura, Danyho sestra a bola dosť opitá tak som sa ponúkol, že ju odprevadím až domov keď bude chcieť ísť. Sedeli sme tam paru hodín no nakoniec sme sa rozhodli opustiť klub a vydať sa domov. Vzal som Lauru za ruku a vtiahol som ju na vzduch.

„Si v pohode?“

„Neviem, hej som, len ta podlaha asi nie je.“

„Prečo?“

„Točí sa!“ zasmial som sa a chytil som ju okolo pásu a pritiahol si ju tak aby nemohla spadnúť.

„Tak poď ideme domov.“

„Máš pekné oči.“ Povedala potichu a pozrela sa mi rovno do ních.

„Vďaka.“ Laura je zvyčajne zodpovedná a spoľahlivá, keby som je povedal nejaké tajomstvo určite by ho udržala.

            Priviedol som ju až k domu a rozmýšľal som ako ju dostať dnu tak aby ju nevideli rodičia.

„Tak čo teraz?“ opýtal som sa.

„Neboj rodičia nie sú doma a Dano išiel s tou svojou Elizabeth do mesta.“

„Aha, takže a kde máš kľúče?“

„ Myslí, že v zadnom vrecku.“ Vytiahol som je kľúče a dotiahol ju pred dvere. Odomkol som a vošiel dnu.

„Mám ti pomôcť do izby alebo to zvládneš sama.“

„Myslím, že to zvládnem sama.“ Povedala neprítomne a hneď ako som ju pustil sa zrútila k zemi.

„Myslíš?“ zasmial som sa a zdvihol ju. Položil som ju na schody a vyzul jej topánky. Nechcelo sa mi ju ťahať za sebou tak som ju dvihol na ruky a preniesol do je izby. Šťastie, že bola aspoň na toľko prítomná aby mi povedala kde má izbu. Položil som ju na posteľ. Poobzeral som sa okolo seba a pokúšal som sa nájsť nejaké pyžamo. Našiel som jedno na stoličke. Nebolo to ťažké lebo mala skoro prázdnu izbu, len posteľ okno stolička. Nič viac. Oblečenie musela mať v nejakom šatníku. Najprv som sa ju snažil prebrať aby sa mohla prezliecť no keď povedala, že to mám urobiť ja nechal som ju na pokoji. Zobliekol som jej rifle aj tričko. Nebol som si istý či dievčatá spia v podprsenke a bolo mi to jedno lebo aj tak by som nezneužíval situáciu. Obliekol som jej pyžamo a položil jej hlavu na vankúš. Nevedel som sa rozhodnúť, či ju tam môžem nechať samu. Tak som chvíľku posedel vedľa nej a tak som išiel hľadať nejaký lavór keby jej náhodou prišlo zle.  Našiel som jeden v práčovni a tak som ho napustil vodou a položil jej ho k posteli. Vedel som, že zaspala tak som to viac neriešil. Bál som sa ju tam len tak nechať tak som je vzal mobil a opísal si číslo na jej brata. Zavolal som mu.

„Ahoj tu je Jakub, som u Vás doma lebo tvoja sestra to trošičku prehnala s alkoholom a tak som ju musel odviesť domov, ja len, že kedy prídeš.“

„Vieš čo o 20 min. som doma, sedím v aute, počkáš tam prosím.“

„Hej jasné, počkám.“ Zložil som sa vystrel nohy pred seba. Sem- tam som kontroloval či Laura dýcha. Po pol hodine konečne prišiel domou Dano.

„Čau, ďakujem, teraz to už preberiem ja.“

„Ok, spí, má tam lavór a je prezlečená, asi by ju trebalo odmaľovať abo čo, ale tak to zas už neviem ako, takže tak. Dúfam, že som neskazil tvoje plány.“ Vedel som, že bol s Beth a nechcel som im kaziť romantický večer.

„Nie v pohode, bol som len v kine a keď si volal tak sme už sedeli v aute.“

„Tak fajn, idem ja maj sa.“

„Vďaka znova.“ Odišiel som domov.

If I die young... 7.